Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič - otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky.
Konanie o dedičstve sa začína tým, že matrika oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode príslušnému súdu. Súd začne konanie aj bez tohto návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Následne súd poverí notára ako súdneho komisára samostatným vedením konania o dedičstve.
Notár – súdny komisár po pridelení dedičskej veci z úmrtného listu zistí, kto sa postaral o pohreb a túto osobu pozve do sídla notárskeho úradu a to za účelom spísania takzvanej zápisnice o predbežnom vyšetrení. Účelom tohto stretnutia je, aby osoba, ktorá sa postarala o pohreb, poskytla súdnemu komisárovi informácie jednak o okruhu osôb, ktoré pripadajú do úvahy ako dedičia, a jednak o poručiteľovom majetku.
Notár si od príslušných inštitúcií (banky, kataster, daňový úrad, obchodný register, živnostenský register) vyžiada podklady – stav účtov, listy vlastníctva a iné potvrdenia, a keď má všetky podklady k dispozícii, môže vytýčiť pojednávanie, na ktoré predvolá všetkých dedičov. Predvolať dedičov môže súdny komisár jednak telefonicky, ako aj písomne. Väčšinou spolu s predvolaním na dedičské konanie aj zašle súpis aktív a pasív tak, ako ich zhromaždil a vyhodnotil. Zároveň dedičom zasiela aj splnomocnenie, ktoré dedič môže vyplniť v prípade, ak sa na pojednávaní nemôže zúčastniť. Snahou notára je, aby sa dedičia o nadobudnutí dedičstva dohodli už na prvom pojednávaní, kde sa snaží doviesť dedičov k predmetnej dohode tak, aby každý z nich bol spokojný.
Dedenie zo závetu má pred dedením zo zákona prednosť. Často sa však stáva, že závet nespĺňa všetky zákonné náležitosti. Stáva sa to i preto, že poručiteľ (osoba, ktorá závet spísala), nerešpektovala právo neopomenuteľných dedičov. To znamená, že do závetu nezahrnula osoby, ktoré z neho vynechať nemožno. Neopomenuteľní dedičia sú jeho deti a vnuci, ak detí niet. Ak ich vynechá (a legálne ich nevydedí), je závet neplatný. Vtedy sa pristupuje k dedeniu podľa zákona. Aj v prípade platného závetu môžu nastať rôzne situácie, keď (okrem) dedenia zo závetu dôjde i k dedeniu zo zákona. Deje sa to napríklad vtedy, keď:
Pri dedení zo zákona sa rozlišujú štyri skupiny dedičov.
Dediť je možné iba podľa pravidiel jednej zo skupín. Najprv sa skúma, či sú splnené podmienky pre určenie okruhu dedičov podľa pravidiel dedenia v prvej skupine. Pokiaľ dedičov nemožno určiť podľa skoršej skupiny, skúmať sa budú podmienky podľa ďalšej. Ak by sa zistilo, že dedičov nemožno určiť podľa pravidiel žiadnej zo skupín, dedičstvo by pripadlo štátu. Čo sa týka hodnoty dedičstva, väčšinou každý z dedičov dedí rovnakým dielom.
Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Lehotu vám môžu aj predĺžiť, ale len v prípade, že o to požiadate ešte pred jej uplynutím zo závažných dôvodov. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy - mali by ste však vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Napríklad si nemôžete nechať byt a odmietnuť dlhy.
Odmietnutie dedičstva nie je totožné so vzdaním sa dedičstva v prospech niektorého spoludediča. V prípade ak dedič dedičstvo odmietne, do dedenia nastupujú jeho právni nástupcovia.
Dedičstvo možno odmietnuť ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným na súd. Možno tak urobiť do 30 dní odo dňa, keď prišiel dedičovi oznam o práve dedičstvo odmietnuť a toto vyhlásenie nie je možné odvolať. Tento krok nezvrátite ani neskôr, ani v prípade, že by sa objavil nový majetok zosnulého.